1. Inkluze kolem nás
Človek je sociálna bytosť. Všetci chceme byť súčasťou celku. Chceme mať možnosť zamestnať sa, mať sociálny život, chodiť do mesta, do kaviarne, do divadla, do kina. Všetci chceme mať sociálny a milostný život. Mal by byť niekto o tieto možnosti ukrátený len preto, že sa narodil s postihnutím? Samozrejme, že nie! Ide však samozrejme o dlhý proces, ktorý zahŕňa mnoho aspektov. Aj napriek rozdielom máme vďaka inklúzii možnosť tejto harmónie docieliť. A čo je to tá inklúzia? Poďme sa na to pozrieť.
Inklúzia vs. integrácia
Inklúzia? Integrácia? Všetky tieto pojmy znejú rovnako, no nie? Aj keď sa na povrchu oba tieto procesy môžu zdať identické, opak je pravdou. Dovoľ mi vysvetliť!
Slovníky definujú integráciu ako scelenie. Ide o proces, pri ktorom sa podmienky v spoločnosti zmenia tak, aby bola začlenená nejaká skupina. Táto skupina sa stane teda súčasťou spoločnosti, je však na ňu vyvíjaný tlak a stále je braná ako „tá skupina“.
Zatiaľ čo o inklúzii hovoríme vtedy, keď sú podmienky v spoločnosti už dopredu prispôsobené na potreby jednotlivca.
Medzi skvelé príklady inklúzie patria napríklad nápisy v Braillovom písme na informačných tabuliach pri kultúrnych a historických pamiatkach, možnosť bezbariérového vstupu do budov, či napríklad automatické rampy, ktoré pomáhajú pohybovo znevýhodneným jednoduchý vstup z pláže do mora.
Pozri si video demonštrujúce inklúziu a integráciu:
Deinštitucionalizácia
Deinštitucionalizácia. Už len zo samotného slova sa nám pletie jazyk. Čo to ale znamená? Znamená to návrat domov. Deinštitucionalizácia je proces, kedy ľudia s postihnutím alebo ostatní ľudia, ktorí žili v inštitúciách, majú možnosť žiť svoj život podľa vlastných predstáv a rozhodovať si o ňom. Majú možnosť zobudiť sa kedy chcú, v izbe, ktorú si sami vybrali, majú možnosť dať si obľúbené raňajky, obliecť sa tak ako sa im páči, ísť do práce alebo na prechádzku. Poobede sa napríklad stretnúť s kamarátmi, ísť do divadla alebo do kina. Proste robiť veci, nad ktorými sa ani nezamýšľame.
Sociálna rehabilitácia
Ďalší záludný pojem, s ktorým sa pri ceste za inklúziou stretávame, je sociálna rehabilitácia. Ide o súbor odborných činností, ktoré sú zamerané na podporu samostatnosti človeka. Hovoríme napríklad o činnostiach zameraných aj na rozvoj a nácvik zručností, na posilňovanie návykov pri sebaobsluhe, starostlivosti o domácnosť alebo pri sociálnych aktivitách.
Zisti viac: Sociálna rehabilitácia
Na tomto odkaze sa môžeš dozvedieť viac o sociálnej rehabilitácii.
O filme, náš príbeh s inklúziou
Pred nejakým časom sme sa s pár ďalšími ľuďmi rozhodli spraviť projekt. Založili sme skupinu Marching Elephants (pochodujúce slony) a pustili sme sa do písania. Tému inklúzie sme si vybrali, pretože nám je veľmi blízka, keďže sa ňou už radu rokov ako dobrovoľníci zaoberáme. Rozhodli sme sa túto tému svetu interpretovať audiovizuálne, čiže prostredníctvom filmu Rozdiely bez rozdielu.
Počas tvorby filmu sme navštívili niekoľko organizácií na Slovensku, ktoré sa touto témou zaoberajú. Navštívili sme Dom Svitania v Jakubove, kde už štvrť storočia poskytujú ľuďom s postihnutím možnosť pracovať v skvelom kolektíve a vytvárať pekné a kvalitné výrobky. Boli sme sa pozrieť do Bivia v Bratislave, čo je hotel, reštaurácia a práčovňa, ktorá zamestnáva ľudí s postihnutím. Išli sme taktiež do Banskej Bystrice, kde sa nachádza Divadlo z Pasáže, kde sú zamestnaní herci s postihnutím. Produkujú hry s vysokou produkčnou hodnotou a hrajú v mestách ako po celom Slovensku, tak aj za hranicami. Nakoniec v Žiline, mojom rodnom meste, sme boli v Nadácií krajina Harmónie, ktorá poskytuje ľuďom s postihnutím možnosť zamestnania a taktiež chráneného bývania. V každej z týchto organizácií sme natočili rozhovory, kde sme sa pýtali okrem bežných otázok aj na “tabu” témy, o ktorých sa v spoločnosti až tak nehovorí.
Cieľom nášho projektu bolo zvýšiť povedomie a poukázať na to, že aj ľudia s postihnutím majú možnosť a najmä právo na plnohodnotný život.
Ako môžem byť inkluzívny ja?
Najdôležitejšia otázka, ktorá nám z tohto vyplýva, je: Čo môžem pre inklúziu urobiť ja ako jednotlivec?
Veľakrát sa stretávame s fenoménom, kedy človek, ktorý sa narodil zdravý, nevie, ako by sa mal správať, keď sa stretne s človekom s postihnutím. Niekedy je to preto, že má predsudky, inokedy to pramení z nepríjemnej skúsenosti, no častokrát sa stretávame práve s tým, že človek naozaj nevie, pretože sa nikdy s nikým takým nestretol.
Takže čo by som vlastne mal robiť?
Je to úplne jednoduché. Správaj sa tak, ako by si chcel, aby sa správali ku tebe. Nechaj predsudky za dverami. Neboj sa začať konverzáciu a možno prídeš na to, že sa dozvieš veľmi veľa.
Film Rozdiely bez rozdielu
Na záver by sme ti radi ukázali náš film, ktorý je výsledkom nášho projektu. O inklúzii tu hovoria ľudia, ktorí sa ňou zaoberajú väčšiu časť svojho života. Dúfame, že sa ti bude páčiť a bude ťa inšpirovať tak, ako nás...
Tu nájdeš náš film Rozdiely bez rozdielu: